Pribeh

20. září 2008 v 23:25 | Sabiii |  Ana
"Obéééd!!" kričí mama z kuchyne.. nie.. už zase... ja nechcem.. prídem do kuchyne a pýtam sa "Mami, na ICQ mám kamošku ktorú neuvidím mesiac, zachvíľu odchádza, môžem si to prosím zobrať do izby??" spravím na ňu psie oči a zaberie to.. Prídem do izby a jedlo vyhodím do koša, nebudem to jesť. Postavím sa pred zrkadlo a po líci mi stečie prvá slza.. prečo ešte nie som chudá? Toľko sa snažím, ale ešte pár kíl dole a budem dokonalá. Zapnem hudbu a cvičím. Drepy, kliky,... nevládzem.. sadám pred telku ale niesom schopná vnímať. Zaspím...
Zobudím sa až na druhý deň, prvé čo spravím, postavím sa na váhu.. 47,6.. ide to dole. Super! Aj keď trochu pomaly.. Vydržím, budem silná a dokážem to, všetci mi budú závidieť. Dnes si idem s kamoškou kúpíť tú minisukňu, do ktorej chudnem už týždeň, musím ju obliecť!
-V KABÍNKE-
Jéj , zapla som ju, ale jak v nej vyzerám :( pneumatiky mi vyliezajú cez okraj :( nie nechcem ju, až potom.. zrazu mi príde zle.. strašne zle..
Prebudím sa v nemocničnej posteli, som napojená na nejaké prístroje... umelá výživa! Nié! Tak sa snažím a oni mi spravia toto! Dajte to niekto preč :( nevládala som to odtrhnúť, ledva som mala otvorené oči. Do izby vojde sestrička. "Zajtra Vás prevezieme do psychiatrickej liečebne, matka Vám už zbalila veci.." "ČO?!! To mi nemôžete urobiť!! Ja som zdravá!! Prosím!" sestrička si povzdychla a odišla.. nechápala som.. čo tam akože budem robiť?? S nejakými chorými kravami.. ja som normálna! Len som chcela schudnúť.. pár kíl.
Už je to mesiac čo tu trčím.. nútia ma tu jesť, ale našla som si kamarátky.. sú krásne chudé. Ja som oproti nim prasa! Tie kravy čo nás tu strážia somnou chodia aj na záchod. Nevedia nás pochopiť. Po každom jedle musíme hovoriť aké máme s toho pocity a iné blbosti.. nemôžem povedať že mi je s toho zle, musím klamať aby som sa dostala čo najskôr von, musím jesť a keď sa vrátim začnem odznova...
Nie.. nepustili ma.. vraj musím ešte pribrať 3 kilá..:( to nemyslia vážne.. Volajú nás na druhú večeru. Nikdy som nemala druhú večeru... zjem rohlík s medom.. chcem ešte jeden.. bože, som skazená, odporná, tučná ! Chcem domov..
Super! Pustili ma na víkend domov! Rýchlo na váhu.. 52.. nie! Chcem späť svojich 47!
Zas som plakala.. nechápala som prečo mi to robia.. bránia mi aby som bola šťastná.. 4 slzy sa zmenia na hysterický plač.. ja to zvládnem, raz budem chudá!
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama